Kto dokáže rozlišovať dobré od zlého, kde sú hranice?
Každý z nás má hranicu v sebe samom, je jedno či je politik, advokát, murár, zdravotná sestra alebo upratovačka. Každý nie je kresťan, žid, moslim či ateista a má podľa toho zadefinované hranice, ktoré určujú zákony. Niekde som raz čítal, že teoreticky, keby ľudia nemyslia na „zlo“, tak prestane existovať. Z toho mi vychádza aj presný opak a aj kopu ďalších vecí. Budhov výrok to myslím vystihuje: „Všetkým, čím sme, je výsledkom našich myšlienok“. Reálne si zoberme ten fakt, že pokiaľ je niekto rozumný, vie kde sú tie hranice.
Kto je teda rozumný ?
Možno ten, čo si povie, že si nevie dať rady s pohľadom na nočnú oblohu. Možno ten, ktorý večer zaspáva osamelý s myšlienkami, či jestvuje niekto podobný jemu. Možno ten, čo sa dnes zotavil z ťažkého zranenia a chcel by ten pocit uvedomujúceho zdravia darovať aspoň na pár sekúnd niekomu, čo zatiaľ takýto druh šťastia nedosiahol. Možno ten, ktorý rozpráva o tom aký by bol šťastný, keby sa na neho nelepila občas smola. Osobne by som to zhrnul do jedného. Možno práve ten, ktorý si je vedomí silového slova „byť“, pretože ten dokáže najviac.
A čo je vlastne dôležité v živote?
Na toto si už netrúfnem odpovedať v nejakých vetách začínajúcim slovom „možno“. Aj ja dokážem kritizovať, moralizovať, oponovať alebo sa hádať za svoju pravdu, avšak zdá sa mi to v tomto prípade relatívne. Občas možno v živote nedosiahneme čo si želáme, ale to nás horšími nerobí. Sám netuším, čo je maximum a minimum týchto hodnôt. Pokiaľ nestratíme samých seba a zodpovedne si budeme stáť za tým akými sme, potiaľ si budeme môcť hovoriť, že sme ĽUDIA a nie svine. Jednoducho: Byť Človek, znamená mať veľa.
